Reklama
 
Blog | Ján Mihalík

Vodíkom vpred

Občas si kladiem otázku ako dlho potrvá, kým začnem jazdiť na vodík. Hľadám odpoveď, občas sa opýtam, ale stále neviem. Čo som sa však dozvel, aspoň v skratke, napíšem.

Mám to čerstvo z prednášky,
ale tušil som to už dávno. Čo tak prerušiť v určitom mieste fotosyntézu
a získať aspoň „trochu“ vodíku? Z času na čas mi táto myšlienka
preletela hlavou,  keď som špekuloval ako
najzelenejšie prichádzať k vodíku. Poznám ešte niekoľko, dá sa povedať,
tradičných spôsobov jeho získavania, ale žiaden z nich ani mne ani
ekologickejši mysliacim ľuďom nepríde ako nevyvrátiteľný prínos pre záchranu
sveta. Nemenovaný pán docent ma potešil. Ukázal nám, čo všetko sa zúčastňuje
procesov fotosyntézy a nakoniec vyzdvihol aj  vodík, ktorý by sme mohli napodobením časti
fotosyntetických procesov získavať prakticky z vody a svetla. Celkom
prijateľná hi-technológia pre naše storočie, čo povieš?

Keď som skončil výšku
a rozmýšľal, čo ďalej – zvažoval som aj pokračovať v doktoráte.
Jednou z oblasti, ktorej som sa chcel ako novopečený fyzikálny chemik venovať
mohla byť práve, nazvime to, syntéza vodíka. Aj keď som trochu poznal zameranie
našich prírodovedných fakúlt, predsa len som sa prehrabal ich vedeckým
programom. Uhm, o vodíku v nich príliš zmienok nie je (ani dnes).
Nutkanie skúsiť to na polytechnike v holandskom Delfe, prekonala  moja obava z vlastných schopností a dostatku
prostriedkov na začiatok. Ak zamierim bližšie, tak na nemeckom Max-Planck
inštitúte sa ústav o sto ľuďoch venuje práve využitiu fotosyntézy pre
tieto účely.

Je mi jasné, že vývoj biotechnológie
vedúcej k produkcii vodíku ako paliva je nákladný beh na dlhú trať, ale
vidím v tom budúcnosť. Do istej mieri je na škodu, že potenciál pracovísk typu
jadrovo-fyzikálnej fakulty  alebo VŠCHT
je vo veľkej miere využívaný na drobné ciele (predovšetkým v prvom prípade)
a nie na otváranie priestorov pre bádanie v podobných oblastiach.

Reklama

Vodík čoskoro pravdepodobne získa
na dôležitosti aj vývoj jadrových elektrárni 4. generácie, ktoré už budú
počítať s jeho odčerpávaním po prebiehajúcej termolýze alebo rádiolýze
vody. Ani v tejto oblasti však nedržíme krok s tými, čo hľadajú „zelenú“
energiu.