Nie je to pekný názov pre dnešný blog. Iste by som vymyslel krajší, ale je úderný. To sa mu musí nechať.
Touto vetou končil A. Tomský svoju úvahu o Zelenej tragédii (Respekt 49/07). Odhliadnuc od vecných pochybení, ku ktorým sa vyjadril dr. Koupil v dopisoch (Respekt 51-52/07), vo mne stále rezonuje tá posledná veta "To jsou tí praví nepřátelé společnosti". Aby som upresnil, myslel tým tých, čo bojujú proti jádru (jadrovej energetike). A čo s nimi? AKO PROTI NIM UCHRÁNIŤ SPOLOČNOSŤ? Pomohol by zákon na ochranu dobrého mena jadrovej energetiky. Nie cítiť z toho, že je jediné riešenie: " Tvrdo po nich."
Prišlo mi to ako z nejakej absurdnej drámy, ktorá nás chce situovať do prostredia totalitného režimu. Hľadá sa triedny nepriateľ. Tentokrát možno nie triedny – ale celospoločenský. 'Brzdí nás. Okráda nás o pohodlie. Je nebezpečný tým, že si vymýšľa pseudovedecké argumenty proti jadrovej energetike a plýtva prostriedkami na hľadanie alternatív.' Je to stret dvoch svetov. Ako sa však majú cítiť odborníci (ale nie len tí), ktorí sú vyhlásený síce len v úvahe konzervatívneho filozofa za nepriateľov spoločnosti? Jednoducho je to smutné.
Trochu argumentov k záveru 🙂
Jadrové elektrárne nie sú čisté. Do ovzdušie pri prevádzke a pri prepracovaní paliva sa uvoľňuje napr. 85Kr, ktorého polčas je niečo cez 10 rokov. Už dnes významne narušuje svoju bilanciu v atmosfére a JE bude pribúdať a palivo sa bude prepracovávať. Možno sa časom dozvieme, že ani neškodné trícium vypúšťané do povrchovej vody nie je až tak neškodné. Ono vždy reflektujeme prínos a riziká súčasnými poznatkami, ale dôležitý je aj princíp predbežnej opatrnosti.
Výskum jadrovej energetiky vyrástol z vojenských zdrojov – to šťastie nemalo napr. využitie slnečnej energie pre produkciu vodíku. Zaujímavou štúdiou by bolo, na koľkých českých (ale trebárs i slovenských 🙂 VŠ sa rozvíja v súčastnosti výskum iných zdrojov energie ako tých "klasických"
Každý by sme si mohli nájsť toho svojho celospoločenského nepriateľa – ale prečo?