Reklama
 
Blog | Ján Mihalík

Koleje vhodné pre život

Strávil som v nich 5,5 roka, aby som mohol napísať o humánnejšej ceste. Viem, niekomu vyhovujú ešte stále ako finančne dostupnú alternatívu bývaniam, inému vyhovuje komunita, ktorá sa v nich vytvára.

Nebudem písať o ich kvalite – popísalo sa
o tom svojho času dosť a zmenilo sa len málo. Osobnú skúsenosť mám
len s jednými a tá príliš pozitívne nevyznieva. Možno ich niekto
v stručnom popise pozná: úzka cimrička 5x2m, s oknom na čelnej stene,
okolo ktorého prefukoval osviežujúci vetrík, a ktoré v lete vytváralo
dokonalú ilúziu skleníkového efektu. Kúpeľňa a hajzlíky spoločné pre
polovicu poschodia – niekde v zlom inde v ešte horšom stave. Vzhľadom
k tomu, že na týchto kolejách bývali prevažne chlapci, strácalo zmysel deliť
ich na pánske a dámske, ktoré boli na počudovanie letných návštevníčok
tiež vybavené pisoármi. Chodby pre každý prípad o neuveriteľnej šírke
troch metrov – vhodné pre bicyklovanie, futbal a pod. S istotou môžem
povedať, že ich ponurá atmosféra, steny pravidelne vymedzené dvojitými dverami
zarazili väčšinu príchodzích. Intímnosť
zachovaná v rámci okolytých 4-8 izieb. Nábytok zázrakom prežívajúci
posledných pár desaťročí a mohol by som pokračovať.

Všetko v prijateľnej cene plusmínus dvoch
tisícok.

Spoznal som tam ľudí, s ktorými som musel
bývať a pár ľudí, s ktorými by som rád trávil aj viac času. Pevnejšie
vzťahy som si však nevytvoril. Jedni prichádzali, iní odchádzali. A zvykol
som si na to. Náročné bolo sústrediť sa počas skúškového na učenie. Niektorí
ich mali za sebou, iní si ich o kúsok odložili, ďalši sa opíjali práve
tou, ktorú prekonali. Ak som mal fakt niečo poctivo spraviť, alebo si
naštudovať, trikrát rýchlejšie som to spravil doma ako na koleji a bol som
s tým o poznanie spokojnejší.

Reklama

Preniesť domácke prostredie na koleje sa mi
nikdy úplne nepodarilo. Možno to bolo tým viac-menej presne vymedzeným životným
priestorom.

Škola by chcela mať aktívnych študentov
zapájajúcich sa do výskumov, riešení úloh a vôbec do života školy. Moja
skúsenosť mi napovedá, že sociálne podmienky, ktoré vytvára svojim študentom
ich napĺňaniu týchto predstáv nedovedú. Máloktorý študent počas štúdia si
nemusí prizarábať, aby si zlepšil svoje postavenie. Je jasné, že v prvých
rokoch sú to hlavne menej odborné práce, a možno postupom času sa
pritrafia aj odbornejšie a lepšie platené. Vtedy však škola o svojho
študenta prichádza a on si už môže viac a viac dovoliť bývať
v podnájme. Pritom koleje by mohli byť kreatívnym prostredím, veď majú
preto mnoho predpokladov. Zmeny, ktoré by k tomu viedli, by však museli
zasiahnuť celé chápanie súčasnej vysokej školy. Všímal som si,o koľko ľahšie
štúdium mali spolužiaci pochádzajúci z mesta, v ktorom bola ich
škola. Hlavne problémy so zabezpečením vlastnej existencie počas štúdia sa im
vyhýbali. Je mi jasné, že sú podmienky, ktoré sa dajú vytvoriť len doma, ale
krok po kroku by sa mohlo podariť humanizovať aj koleje napríklad pražskej
techniky. Človek si zvykne a povie si: „Je to predsa len na pár rokov“,
keď sa však dnes pozriem naspäť, tých päť rokov mohlo plynúť nejak krajšie. Ale
zase neboli nijak zlé.

Neviem, či Strahov je unikum medzi kolejami,
ale hneď v ňom poznať, že na tento účel nebol postavený. Zdá sa, že bude v prevádzke
ešte hodnú chvíľu aspoň som nepočul žiaden šum (no nejaký predsa), žeby sa
technika pustila do stavania nových kolejí. Myslím, že východiskom by mohli byť
menšie koleje, ktorých údržba a prevádzka sú ľahšie zvládnuteľné, a ktoré
by vznikali pre študentov.