To mesto môže byť akokoľvek malé i veľké.
Môže byť oklopené poľami i stáť nabrehu rieky. Nájdem tam všetko, čo naše
ruky vzali a potom odhodili. Jednoducho skládky na divoko. Prekvapuje ma,
že ľudia sa vo výbere miesta, kde nechajú nepotrebné, tak bežne zhodnú.
Asi ta remízka lemujúca cestičku a rozdeľujúca pole vo dvoje sa
k tomu ponúka. Asi nie. Ale skrýša je to dobrá podobne ako priekop pri
ceste alebo strmý sošup do rieky.
Ľudia z okolia o tých smetiskách vedia,
ale prekážať začnú až príšelcovi, ktorý na svojích potulkách krajinov
o nich zavadí aspoň pohľadom a odvtedy mu zanechajú fľak na jeho
mape. Moja babka sa priliš nepozastavila pri tom, keď išla vysypať zbytky
zo záhrady na breh potoka. O mnoho viac odpadu však jej domácnosť ani nevyprodukovala a pritom časť aj z toho záhradného odpadu kompostovala na mieste. Až popolnica pred domom zmenila jej návyky. Mal som práve vek, keď som začal rozmýšľať, čo je správne a čo nie.
Cestou z Řičan na bicykly som sa musel zastaviť pri jednej kope chladničiek. Ležali popri ceste s výhľadom na Prahu. Keď píšem tento príspevok napadá ma, koľko dá človeku práce vyviesť bielu techniku na pole za mesto? O koľko viac by bolo treba, aby ju odviezol na zberný dvor? Tých chladničiek tam bolo viac a neboli tam samé. Skoro celá poľná cesta až do Březí nimi bola obklopená. Hrubé produkty domácnosti, s ktorými sa nedá inam iba za mesto.