Na školu išli poväčšine, aby mali nejakú školu. Viac ale spravidla menej ich študovaný odbor zaujíma. Na zápočtovú písomku sa začínajú učiť večer pred dňom "D". Nechce sa im zháňať študijný materiál. Očakávajú odo mňa ústretovosť.
A ja: Som ústretový. Vzhľadom k tomu, že nemajú na cvičenia z chémie skriptá, tak im z niektorých kapitol spravím elektronické prezentácie z preberanej látky aj s cvičeniami na opakovanie. Na hodinách ich skúšam ochrániť pred nezáživným trávením spoločnej dvojhodinovky. Snažím sa, aby viac spolupracovali navzájom, pokiaľ práve nepíšu písomku. Občas nejaký fór. Občas individuálne vysvetľovanie. Naozaj mi v tom pomáha aj krátky úsek môjho života strávený štúdiom učiteľstva.
Vykonávam činnosť, ktorú veľký počet ľudí považuje za profesiu a dostáva za ňu dokonca plat. Pre túto činnosť mám nielen potrebné vzdelanie, ale myslím, že aj nadšenie a schopnosti. Zostáva mi z nej však len dobrý pocit, keď sa vydarí. Keď vidím, že Klára, ktorá doteraz nemala o chémii ani šajnu jej zrazu rozumie o trochu viac. Keď Tereza už po druhej z troch písomiek má istý zápočet. Myslia si, že je to samozrejmé, alebo, že dokonca ich to musím učiť, naučiť, že im tie informácie musím prežuť, aby ich svojimi zmyslami pochopili. Občas mám chuť im povedať:"Nemusím." Ale nikdy nepoviem. Učím rád a priznám sa, že aj jediný semester stačí, aby som si k tej triede vytvoril vzťah.
Peniaze za odučené hodiny nedostávam, kvôli tomu, že učiť mám v študijných povinnostiach. Štipendium je akoby z iného sveta – Utópie (5700Kč – uznajte, kto by za tie peniaze nevenoval čas učeniu a ešte vlastnému vzdelávaniu?). Bez "vedlejšáku" vo výskumnom ústave, ktorý bol do nedávna mojím hlavným zamestnaním by sa to ťahať nedalo. Neviem si však predstaviť, aby som prišiel na hodinu bez profesionálneho a zároveň ľudského prístupu. Každý si iste preberie sám, že pre univerzitu (aspoň tu moju) je náramne výhodné mať doktorandov, ktorí majú podávať výsledky vo všetkých smeroch.